|
Prapredkami dnešného boxera boli psy, ktoré sa používali pri love medveďov, vlkov a diviakov. Ich podobu nachádzame na rozličných starých rytinách.
Boli to zavalité, dobre viazané psy, smelé a málo citlivé na utŕžené rany. Ich spoločným znakom bola ťažká hlava s krátkym, ale mohutným nosom, ktorý nenechával pochybnosti o sile záhryzu. Ináč si neboli navzájom podobné a na rôznych miestach sa vyskytovali odlišné typy týchto psov pod rozličnými krajovými názvami podľa toho, na čo sa používali.Svoju odvahu dokazovali aj v zápasoch, ktoré sa usporadúvali buď' navzájom medzi sebou, alebo s inými zvieratami, napr. s býkmi.
Keď' sa v druhej polovici minulého storočia začalo s čistokrvnou plemenitbou všimli si niektorí chovatelia tieto psy a zámerným krížením s použitím aj iných plemien z nich vyšľachtili nové plemeno, dnešného boxera.'Ťažko by sme však hľadali v ňom jeho prapredkov. Dnešný boxer je elegantný a ušľachtilý pes, ktorý si však uchoval všetky pôvodné dobré povahové vlastnosti a to najmä odvahu, tvrdosť a húževnatosť. Jeho vývoj trval pomerne dlho. Ako samostatné plemeno ho uznali až roku 1925. Jeho meno sa odvodilo zrejme pre podobnosť' jeho hlavy s boxerskou rukavicou alebo s tvárou boxera so znetvorenym nosom. Boxer má všetky vlastnosti, ktoré musí mať dobrý služobný pes. Okrem toho je však aj milým spoločníkom, a preto sa chová aj v mnohých domácnostiach najmä v mestách ako spoločenský pes. Jeho obľuba sústavne vzrastá.
Štandard.
Celkový výzor: Boxer je prostredne veľký, hladkosrstý, zavalitý pes, s krátkou štvorcovou postavou a silnými končatinami. Možno ho prirovnať k ľahkému atlétovi, ktorý v sebe spája silu s rýchlosťou. Svalstvo má úplne suché, silné vyvinuté, ktoré pod kožou plasticky vyniká. Pohyby má nanajvýš živé, chod pevný, ale pružný, v kroku voľný a priestorný, hrdé a ušľachtilé držanie. Ako služobnému psovi mu nesmie chýbať určitá mohutnosť' spojená so silou. Ako vytrvalému sprievodcovi koňa, bicykla i voza a vynikajúcemu skokanovi mu nesmie chýbať elegancia. Tieto požiadavky môže spĺňať len organizmus s takou stavbou jednotlivých telesných partií, ktoré umožňujú najvyšší výkon, pričom telo tvorí harmonický celok. Preto boxer nesmie byt' ani pri maximálnej sile nemotorný alebo ťažký a pri najvyššej rýchlosti Ľahký. Krátka, tvrdá srsť' nepotrebuje osobitnú starostlivosť'. Hlava dodáva boxerovi osobitnú pompéznosť'; musí byť v správnom pomere k telu, ale predovšetkým nesmie byť ľahká. Na charakteristike boxerovej hlavy sa však najviac podieľa nos. Najväčší dôraz treba klásť na jeho najkorektnejšiu formu a správny pomer veľkosti k lebke. Preto pri posudzovaní boxera treba prizerať najmä na celkový vzhľad, pričom jednotlivé časti tela musia byť vo vzájomnom súlade. Súčasne treba dbať' aj na zodpovedajúcu farbu. Ďalej si treba všimnúť korektnosť' telesnej stavby a preskúšať správnosť funkcií jednotlivých častí tela. Pre svoju pokojnú povahu a vrodenú lásku k deťom sa stáva príjemným členom rodiny; pritom je rodeným ochrancom a sprievodcom.
Výška a hmotnosť: V kohútiku majú psy dosahovať` výšku 57 až 63 cm, sučky 53 až 59 cm (palicovou mierou). Hmotnosť psov má byt' 32 až 40 kg, sučiek asi 24 až 25 kg.
Hlava: Krása hlavy je v harmonickom pomere jej jednotlivých častí; nech hlavu pozorujeme z hociktorej strany, spredu, zhora alebo zboku, vždy musí byť partia nosa v správnom pomere k temenu, t.j. nikdy sa nemá javíť príliš malá. Čím viac sa šírka nosa približuje šírke temena, tým lepšie. Pritom však nesmie utrpieť jeho hĺbka. Hlava má byť čo najsuchšia, teda bez príliš zreteľných vrások. Tmavá maska sa obmedzuje na nos a má sa zreteľne odlišovať od farby hlavy. Pysky dokončujú tvar nosa. Sú veľmi silne vyvinuté, dobre odsadené od suchého krku a vytvárajú krásny oblúk. Nos má byť mocne vyvinutý do dĺžky, šírky a hĺbky, teda ani končitý ani úzky, krátky alebo plytký; na jeho tvar má vplyv utváranie čeľuste a sánky, postavenie zubov a pysky. Čeľusť a sánka sa vpredu nekončia zvislou rovinou, ale sánka presahuje čeľusť a mierne sa ohýba dohora. Boxer musí mať predhryz. Čeľusť je široko nasadená na temene, prebieha tiež široko a dopredu sa len trochu zužuje. Čeľusť i sánka sú teda spredu veľmi široké. Špiciaky stoja podľa možnosti ďaleko od seba, rezáky (6) sú v jednom rade, a to v čeľusti v oblúku smerujúcom dopredu, v sánke v priamej línii. Chrup musí byt' silný a zdravý, podľa možnosti pravidelný. Pysky, ako sme sa už zmienili, dokončujú tvar nosa. Horný pysk je hrubý a napuchnutý, podľa možnosti veľký, takmer štvorcový a s chrbtom nosa zviera tupý uhol. Vypĺňa priestor, ktorý vznikol predhryzom, pričom leží na zuboch sánky. a okrajom sa dotýka spodného pysku. Tým vzniká predná plocha ňucháča. Dopredu vysunutá sánka so spodným pyskom, tzv. brada, nesmie horný pysk vpredu ani väčšmi presiahnuť, ale ani sa pod ním strácať; musí však byť dobre vyznačená, aby ju bolo vidieť' spredu, ale aj zo strany, nesmie však buldogovite vynikať dopredu a ohýnať' sa dohora. Zuby sánky ani jazyk nesmú byt' viditeľné pri zatvorenej papuli. Temeno je mierne klenuté, ani guľaté ani ploché a príliš široké, tylový hrboľ nesmie byť príliš vysoko. Čelo a chrbát nosa tvorí zreteľne vyznačený sklon čela. Chrbát nosa nesmie buldogovite prechádzať do čela, ale v nijakom prípade nesmie byt' ani prepadnutý. Konček ňucháča je o niečo vyššie než koreň, takže sa musí javiť ako mierne vyhrnutý dohora; je široký, čierny, nosové otvory sú ďaleko od seba a medzi nimi je nosová brázda. Na čele je slabo naznačený čelový vrub, ktorý však nesmie byť, najmä medzi očami, príliš hlboký. Líca zodpovedajú silnému chrupu. Sú silne vyvinuté, ale pritom nevystupujú buldogovite z hlavy. Do nosovej časti prechádzajú skôr v miernom klenutí.
Oči: Podľa možnosti majú byť tmavé, nesmú byľ ani príliš malé, ani vypuklé alebo príliš hlboko zasadené. Majú prezrádzať energiu, inteligenciu, ich výraz však nemá byť hrozivo zamračený ani pichľavý. Musia byť tmavo olemované.
Ušnice: Sú vysoko nasadené, kupírované do hrotu, nie príliš široké a nesené kolmo.
Krk: Oblý; v nijakom prípade príliš krátky a hrubý, primeranej dĺžky, pritom svalnatý a silný, ale úplne suchý a bez laloka. Tvorí elegantný oblúk so zreteľne vyznačeným väzom. Musí ukazovať veľmi mnoho ušľachtilosti.
Stavba tela: Štvorcová, t.j. dĺžka hornej línie, ktorú tvorí kohútik, chrbát, bedrá a zadok, sa rovná výške psa. Trup je na silných, rovných končatinách so silnými kosťami.
Chrbát: Kohútik má byť dobre vyznačený. Chrbát je krátky, rovný, široký a svalnatý,
Hrudník: Hlboký, siahajúci až k lakťu. Jeho hĺbka sa rovná približnej polovici výšky psa. Rebrá sú dobre klenuté, ale nie sudovité, a siahajú ďaleko dozadu. Slabiny sú pekne utvárané, uzavreté a napnuté, mierne vtiahnuté; spodná línia brucha prebieha v elegantnom oblúku dozadu.
Hrudníkové končatiny: Lopatka je dlhá a šikmá, dobre priliehajúca, nie príliš silná, svalnatá, rameno dlhé, tvoriace s lopatkou pravý uhol. Obe hrudníkové končatiny musia byť spredu rovné, rovnobežné a musia mať silné, kompaktné kosti. Lakte nesmú byť tesne pritlačené k stene hrudníka ani nemajú odstávať. Predlaktie je zvislé, dlhé a svalnaté. Zápästie je krátke, mierne šikmé, skôr kolmé, labky malé, s uzavretými klenutými prstami (mačacie) a tvrdými pazúrmi.
Panvové končatiny: Veľmi svalnaté, svaly sú tvrdé a plasticky vystupujú pod kožou; stehná čo najširšie a klenuté, nie úzke a ploché; bedrá mierne sklonené, plocho klenuté.
Panva: Dlhá, najmä pri sučkách široká. Stehno a Lýtko dlhé, uhol panvového a kolenného kĺbu čo najmenej tupý; koleno má pri normálnom postoji dosahovať dopredu tak, že sa ešte dotýka kolmice spustenej z panvového hrboľa. Uhol pätového kĺbu má byť asi 140°, priehlavok má mať nepatrný sklon 95 až 100°, teda nemá byť` dokonale kolmý. Zozadu majú byť panvové končatiny rovné, pätový kĺb suchý, so silnou pätovou kosťou, prsty spravidla dlhšie než na hrudníkových končatinách, ináč uzavreté a klenuté (mačacie).
Chvost: Široko nasadený, skôr vysoko než nízko, kupírovaný, nesený dohora.
Osrstenie: Srsť má byť krátka, tvrdá, ale hladko priliehajúca, žltej farby alebo pásikavá. Žltá farba sa vyskytuje v najrozličnejších odtieňoch, od tmavej jelenej červene až po svetložltú, ale najkrajšie odtiene ležia uprostred (žltočervená). Pásikavá farba prechádza od zlatistosvetlého pásikovania až k tmavému, ktoré môže pôsobiť až čiernym dojmom. Základná farba a čierne pásikovanie sa musia od seba zreteľne odlišovať; pásy nesmú byť ani husté ani riedke, základná farba nesmie byť špinavá a obidve farby sa nesmú navzájom prelínať tak, aby sa pásikavá kresba strácala. Biele odznaky sa pripúšťajú, dokonca môžu prispieť ku krajšiemu vzhľadu. Boxeri s bielou základnou farbou sa práve tak nezapisujú do plemennej knihy alebo nepripúšťajú na výstavu ako čierne alebo celé biele či ináč zafarbené psy. Nepekné biele odznaky, celá biela alebo do polovice biela hlava sú neprípustné. Biele odznaky boxera môžu predstavovať menej než jednu tretinu žltej alebo pásikavej základnej farby; ináč sa tieto psy označujú ako strakoše, ktoré sa takisto nezapisujú do plemennej knihy a majú sa utratiť.
Chod: Prirodzený chod boxera je cval.
Charakter: Charakteru boxera treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo má veľký význam. Jeho prítulnosť a vernosť svojmu pánovi a celej rodine, jeho ostražitosť', nebojácna odvaha ako obrancu i ochrancu sú už dávno dobre známe; v rodine je úprimný, ale k cudzím ľuďom nedôverčivý, pri hre veselý a priateľský, ale vo vážnom prípade hrozivý; pre svoju inteligenciu a ovládateľnosť, nenáročnosť' a čistotnosť je to príjemný sprievodca a rodinný pes. Jeho charakter je poctivý, bez falošnosti a úskokov aj vo vyššom veku.
Chyby: Nemotorný alebo buldogovítý výzor, nedostatočná mohutnosť', nedostatky v proporciách, zlý výživný stav, zjav, ktorému chýba ušľachtilosť. Buldogovitý alebo pinčovitý typ, fľašovitý sklon čela, odsadený chrbát nosa, dravčie oko, nevyfarbená spojovka, chýbajúca alebo slabá maska, ukazovanie zubov alebo jazyka, chybný chrup, nedostatočná brada, slabé pysky, zle kupírovaná alebo zle nesená ušnica, lalok, príliš krátky alebo príliš nemotorný krk, strmé alebo veľmi voľné lopatky; vytočené labky, mäkké záprstie, zlé, t.j. ploché alebo roztiahnuté labky; dlhý, preliačený alebo kaprí chrbát, príliš široká, úzka alebo plochá hruď', zvislé brucho, zrazený zadok, strmé, neohybné, málo zauhlené panvové končatiny, stehná bez svalov, kravský postoj, sudovitý alebo šabľovitý postoj panvových končatín, vlčie pazúry, mäkké pätové kĺby, zástojný , alebo podsunutý postoj, kolísavý chod.
| |
Topweb - Atlas Plemien Psov - Pracovné psy - Služobné - Boxer
BOXER
Predošlá stránka
